Dnešní datum: 24. 10. 2019  Hlavní stránka :: Seznam rubrik :: Download :: Odkazy  


Právě vyšlo
NM50

Kontakty
Národní myšlenka

Sobotecká 7
100 00 Praha 10

e-mail: redakce@narmyslenka.cz

Cesta k článku:
Uvahy >> Extrémna normalita extrémismu

Uvahy

* Extrémna normalita extrémismu

Vydáno dne 01. 07. 2009

Muppets Extrémizmus sa valí Európou a berie pokojný spánok pánom neoliberálom a súdruhom neomarxistom (a samozrejme aj súdruho-pánom neokonzervatívcom). Takto si tú multikultúrnu idylku nepredstavovali, toto nie je tá úroda, ktorú chceli zožať. Semienka, ktoré zasadili, zakúpené na librálno-marxistickom družstevno-duševnom kompostovisku, boli zrejme málo prihnojované dusičnanmi tolerancie a humanizmu, takže neuniesli nápor prirodzenosti. Nový človek opäť nevzklíčil. Je tu len ten starý, storočiami ošľahaný, tisícročiami obžutý človek, vnuk Adamov, zlodej jabĺk z rajských záhrad, ovladaný večnou Evou. S dedičným hriechom na štíte, sa šinú svetom a ne a ne a nechcú sa zmeniť.

Konštantnosť bije do očí. Kto uvidí vychádzať slnko každé ráno na východe a zapadať na západe, utvrdzuje sa v tom celé tisícročia a nikdy nepozoruje jav opačný, nutne dospeje k názoru, že to tak má byť a dúfať v chod iný bolo by márne. Nie tak naši zlepšovatelia. Môžete im predkladať človeka na podnose aj na tragáči, v ráme aj v skumavke, v tmách i svetlách, všetko jedno. Oni si už raz zobrali do hlavy, podľa vzoru rabína Loeva, že si utlapkajú z hliny človeka nového, pokrokom hnaného, toleranciu chŕliaceho a drží sa ich to silou nezničiteľnou. A niet sa čo čudovať. Ženie ich rohatý a ten má pary na rozdávanie, tak akéže tu poľavenie v úsilí, no nie?

Kolektivisticko-internacionálni zlepšovatelia človeka tu pravdepodobne s nami budú ešte poriadne dlho, súc dobre živení a budú sa naďalej desiť všetkého normálneho a prirodzeného čo im zabraňuje realizovať ich úchylné utópie, nazývajúc to extrémizmom. Ak sa však lepšie prizrieme tomu extrémizmu na zuby (keď ich teraz trošku vyceril) zistíme, že sme boli za svoj amatérsky dentistický alpinizmus odmenení tou najbanálnejšou normálnosťou, nad ktorou by ešte pred sto rokmi mávol rukou každý policajný inšpektor, ak by priam nezistil, že on sám je hodný opľutia, súc jedným z extrémistov. Má to však ešte jeden hák. Ten slávny extrémizmus nápadne pripomína maličkého národno-liberálneho pacholíčka, ktorého nám na svetlo Božie povila v 19. storočí veteránka ošlapaných trotoárov, vymaľovaná pánom Delacroix ako trekuje po barikáde s červenou ponožkou na hlave, pani Marianna.

Veľa trusovitého kriku sa napríklad nakládlo okolo BNP, ktorá získala až dva (!) mandáty v európskom šapitó. Keď však čítate prejavy alebo články Nicka Griffina nachádzate národno-demokratickú rétoriku, koncom 19. storočia považovanú za ten najnudnejší stredný prúd v politike. Ospevované sú tradičné „cnosti“ Albionu: všeobecnohlasovacia parlamentná prevádzka, sloboda na všetky spôsoby, zaváraná, dusená aj nadivoko, samozrejme anglický národ ako studnica libertínskych zázrakov a nechýba ani tanec okolo totemu demokracie. Tory z roku 1890, by štítivo ohŕňal nos. Dnešný „tory“ tiež štítivo ohŕňa nos, ale z úplne iných dôvodov. Stojí totiž naľavo od národných demokratov. Kde to vlastne je, to už si zistí čitateľ znalý politológie parlamentných záchodkov, láskavo sám.

Pre príklady ostatne nemusíme chodiť v šíru diaľ, v susedných Čechách majú dokonca „extrémistického“ pána prezidenta, notorického popierača (zatiaľ len klimatických zmien) a kvEUrulanta, ktorým po večeroch dobrí osvieteneckí intelektuáli strašia svoje deti. Tie čo sa stihli narodiť. Nuž, vrháte sa zaraz do kola českej politiky, slintáte v očakávaní, div že nie, nového Heliogabala, dychtíte vidieť zástavu modernity pošlapanú v prach ... A výsledok? Starý dobrý „pantáta“, nehynúca to mixatúra: trocha sedliackeho rozumu, trochu osvety ála F.L. Věk, štipka hrdosti a vlastenectva (nijak prehnaného), troška piva a samozrejme celé kade demokracie, slobody, trhu(najlepšie voľného) a mierny pragmatizmus v medziach zákona. Rozhliadate sa, hľadáte extrém a nachádzate tú najbežnejšiu normalitu, akú si len ktorýkoľvek demokrat (čiže nie autor týchto riadkov) vedel vždy predstaviť. Všetky Klausove názory a postoje natoľko zapadajú do pôvodných liberálno-demokratických klišé, tak ako boli koncipované v 19. storočí, že človek žasne ako sa opovažujú jeho odporcovia nazývať seba demokratmi a jeho extrémistom.

A kuriozity neberú konca. V Belgicku je extrémistická flámska strana, ktorá požaduje, povážte, právo na sebaurčenie národa! Pán prezident Wilson, veľmajster misionárskeho rádu šírenia náboženstva liberalizmu po svete, zaiste rotuje v hrobe. Stal sa z neho zrejme extrémista. Bohužiaľ tentoraz v očiach svojich súvercov.

Inde zase, napr. v Rakúsku alebo Taliansku, požadujú bakaní extrémisti zachovanie svojej pôvodnej domácej kultúry, ktorá je nivočená a vytláčaná v prospech nomádov. Hrôza! Čo sme sa napočúvali z demokratických kolovrátkov hrkania o tragédii, ktorá vzniká zánikom každého z tristo aboriginských dialektov, alebo vyhynutím druhu kolibríka. Všetko je inak. Teraz vieme, že to boli extrémisti.

Len jedna strana v Európe, označovaná ako extrémistická, ňou skutočne aj je. Je to naša SNS. Ale nie je to kvôli politickému programu, lež kvôli extrémnemu alkoholizmu a extrémnej tuposti, s akou sa jej podarilo myšlienku vlastenectva zdiskreditovať v očiach inteligentných ľudí, k nemalej radosti všetkých ľavicovo-liberálnych živlov, na sto rokov dopredu.

V čom vlastne spočíva extrémizmus tzv. pravicovo-extrémistických strán? V tom, že sa dovolávajú demokratických princípov? Že nemajú radi cudzincov? Že odmietajú riadenie z imperiálneho centra? Ale veď na tom vyrástol celý liberalizmus v 19. storočí. A teraz sa za to hanbí a chcel by to pred nami ututlať. Liberál a slobodomurár Garibaldi, zjednotiteľ Talianska a národa (preč s Rakušanmi kričal, xenofób jeden), Bismarck, liberál a zjednotiteľ Nemecka, vodca kultúrneho boja proti katolíckej Cirkvi (preč od Ríma), Košút, liberál, ctený člen lóže, republikán a šovinista, aj ten Štúr, ľavotočivý hegelián, etc. etc. Všetky revolúcie od roku 1789 sa dovolávali demokratických princípov, liberalizmu, národného zjednotenia a vymedzenia sa voči cudzincom a hups, zrazu je to extrémizmus. A kto nám to hovorí? Demokrati, liberáli a slobodomurári. A sodomia už odrazu nie je známkou aristokratickej degenerácie, muslim príkladom nedemokratického barbarizmu, ku ktorému sú prirovnávané staré monarchie v liberálnych pamfletoch, prostitútka už nie je bolestným výkrikom starého sveta, lež avandgarda emancipovanej ženy, potrat už nie je hriechom voči Národu, ale prejav iskrivej slobody ... Cudzinci sa stali odrazu miláčikmi demo-liberalizmu. Ale veď v očiach liberálnych revolucionárov nebolo väčšej hnidy ako ten, kto sa spojil, z nábožensko reakcionárskych, alebo iných ideových pohnútok, s cudzincom. Šuan v anglickom žolde zrádza Národ. Ohavné! Prisluhovač cudzincov, kolaborant, aké desuplné. A to ešte nehovoríme o tých najbubulákovitejších kolaborantoch.

Tak, tak ...Tak to už chodí. Tak dlho vodia niekoho za nos až mu ho obtočia okolo hlavy a on sa potom čuduje: čo nám to sem lezie? Kde sme to už videli? Nie je to náhodou náš nos?

Převzato z webu Sacrum Imperium


[Akt. známka: 1,00 / Počet hlasů: 2] 1 2 3 4 5
Celý článek | Autor: BSM | Infomail | Tiskni

Web site powered by phpRS

Tento web site byl vytvořen prostřednictvím phpRS - redakčního systému napsaného v PHP jazyce.
Na této stránce použité názvy programových produktů, firem apod. mohou být ochrannými známkami
nebo registrovanými ochrannými známkami příslušných vlastníků.