Dnešní datum: 20. 10. 2019  Hlavní stránka :: Seznam rubrik :: Download :: Odkazy  


Právě vyšlo
NM50

Kontakty
Národní myšlenka

Sobotecká 7
100 00 Praha 10

e-mail: redakce@narmyslenka.cz

Cesta k článku:
Uvahy >> Kde sa berú neonacisti?

Uvahy

* Kde sa berú neonacisti?

Vydáno dne 12. 11. 2007

Odpor Česká republika tento víkend žila pochodom neonacistov naprieč Prahou pri príležitosti tzv. Krištáľovej noci. O týždeň by sa mala v Bratislave udiať podobná akcia, organizovaná ľuďmi z prostredia Slovenskej pospolitosti. Kde sa títo „hnedí“ berú?

Potreba niekam patriť a niečomu veriť

Každý človek má niekoľko kľúčových potrieb, či už biologických alebo spoločenských. Medzi tie spoločenské patria najmä dve: potreba niekam patriť a potreba niečomu veriť. Málokto je schopný prežiť dlhodobo sám, uprostred divočiny, odrezaný od iných ľudí. Človek je spoločenský tvor a bez ostatných sa nezaobíde. Navyše, všetci túžime po uznaní od našich blížnych.

Zároveň každý z nás potrebuje niečomu veriť. Aj totálni nihilisti majú nejaký svetonázor. Každý sa okolo seba obzerá cez okuliare nejakého súboru myšlienok, ktoré mu umožňujú pochopiť svet a dať nejaký zmysel jeho fungovaniu i miestu jednotlivca v ňom. Som presvedčený, že hlavným dôvodom, prečo toľko mladých ľudí oslovujú rôzne pochybné hnutia v zástupe pochodujúcich idiotov, je nedostatočný pocit naplnenia potreby niekam patriť a niečomu veriť.

Inými slovami, tento často diskutovaný trend vzrastu extrémizmu je spôsobený jednak vykorenením a jednak vyprázdnením mnohých mladých ľudí. O tom, kto nesie vinu za tento vývoj, by sa dalo dlho debatovať. Môže zato štát? Spoločnosť? Médiá? Rodičia? Škola? Alebo žeby Kanaďania?

Možno je chyba v tom, že sa dnes potláča všetko vlastenecké a tradičné, v mene nastolenia akejsi politicky korektnej utópie, kde bude každý „tolerantný“ (rozumej ľahostajný) nielen voči odlišnosti ako takej, ale predovšetkým voči zlu a škaredosti. Ak sa oficiálne spoločenské autority zdráhajú prihlásiť k vlastenectvu a tradíciám konštruktívnym spôsobom, nemôže sa potom nikto čudovať, že dopyt po týchto citoch uspokojujú extrémistické organizácie a dochádza potom k ich deštruktívnemu uvoľňovaniu.

Buď vlastenectvo alebo nacionalizmus

Za nárast fašizoidného extrémizmu nemôže len Kotleba a spol. Na pranieri by mali byť aj všetci tí ľavicovo-liberálni intelektuáli, ľudia proti rasizmu a podobné tipy. Nechápu totiž jednu zásadnú vec. A to, že slovenská (v širšom zmysle európska) spoločnosť bude buď konzervatívna a tradičná alebo bude kolektivistická. Buď umožníme jednotlivcovi, aby bol zakorenený v hierarchii spoločenských identít alebo mu tú identitu dá vodca, navlečie ho do uniformy a pošle ho pochodovať do davu.

Dobrým príkladom je vzťah vlastenectva a nacionalizmu. Ak ľuďom zakážeme byť hrdými na svoju vlasť a na jej úspechy, poprípade, ak vlasť nebude mať žiadne úspechy, ktoré by nás napĺňali hrdosťou, potom im zostane už len nenávisť voči vlastiam druhých národov. Avšak ľavicovo-liberálni intelektuáli medzi konzervatívcami a fašistami nerozlišujú. Veď prvé sa volá „pravica“ a druhé „krajná pravica“, aj keď to s konzervativizmom nemá nič spoločné. Ba čo viac, pre liberálnu ľavicu je nebezpečný každý, kto niečomu verí, lebo by to náhodou mohol nanucovať svojím vyprázdneným blížnym, ktorí tvrdia, že neveria v nič.

Konzervatívci chápu, že identita človeka má mnoho rozmerov. Každý z nás je jedinečným indivíduom. Ale patríme tiež do nejakej rodiny. Sme zakorenení v nejakom regióne. Ak sme veriaci, môžeme patriť do nejakého cirkevného spoločenstva. Robíme v nejakom pracovnom kolektíve. Sme Slováci, ale aj Stredoeurópania, Európania a v širšom zmysle slova aj príslušníci západnej civilizácie, či proste ľudia.

Konzervatívna spoločnosť je taká, ktorá túto hierarchiu identít rešpektuje a podporuje. Alternatívou nie je racionálna titanská osobnosť, ktorá je oslobodená od všetkých spoločenských väzieb, akú presadzuje liberálna ľavica v honbe za „sebaoslobodením“ človeka. Väčšina ľudí sú skôr emocionálne ako racionálne bytosti. A všetci potrebujeme niekam patriť a niečomu veriť.

Tretia cesta neexistuje

Alternatívou tradičnej spoločenskej hierarchie je to, po čom volajú neonacisti. Teda kolektivizmus, kedy sa jedna identita (väčšinou národná) vytrhne z hierarchie a povýši sa nad všetky ostatné. Zbožštenie národa je následne sprevádzané presadením nejakej abstraktnej ideológie, ktorá ponúka zjednodušený výklad sveta a ktorej účelom je nahradiť u členov kolektívu tradičnú spoločenskú morálku. Nová ideológia už nehovorí ako byť dobrým a spravodlivým človekom, ale že všetko je dovolené v mene nejakého vzdialeného spoločného cieľa, za ktorým majú povinne všetci kráčať ako jeden muž.

Pokiaľ neiniciujú násilie, nie je v slobodnej spoločnosti potrebné, aby sa zakazovali hoci aj neonacistické pochody alebo organizácie. Zvlášť ak sú povolené komunistické prejavy, ktoré sú rovnako nebezpečné. O tom, či budú extrémisti niekde na okraji alebo súčasťou hlavného prúdu, sa rozhoduje v inej rovine ako sú úradné zákazy.

Výber je nasledujúci. Buď budeme spoločnosťou, zakorenenou v tradícií a prirodzenej hierarchii. – Spoločnosťou, v ktorej bude prítomné pozitívne vlastenectvo a vedomie objektívneho morálneho poriadku, pozostávajúceho zo stáročia osvedčených hodnôt. Alebo budeme čeliť ďalšiemu nárastu nemilovaných a nemilujúcich primitívov, ktorí pre svoju sebaúctu a naplnenie potrebujú čiernu uniformu a zástup, v ktorom by mohli pochodovať podľa rozkazov osvieteného vodcu.

Vyšlo na www.aktuality.sk, přetištěno s laskavým svolením autora.

[Akt. známka: 3,00 / Počet hlasů: 2] 1 2 3 4 5
Celý článek | Autor: Lukáš Krivošík | Infomail | Tiskni

Web site powered by phpRS

Tento web site byl vytvořen prostřednictvím phpRS - redakčního systému napsaného v PHP jazyce.
Na této stránce použité názvy programových produktů, firem apod. mohou být ochrannými známkami
nebo registrovanými ochrannými známkami příslušných vlastníků.