Dnešní datum: 24. 08. 2019  Hlavní stránka :: Seznam rubrik :: Download :: Odkazy  


Právě vyšlo
NM50

Kontakty
Národní myšlenka

Sobotecká 7
100 00 Praha 10

e-mail: redakce@narmyslenka.cz

Cesta k článku:
Uvahy >> Svet, v ktorom žijeme, zákopy, v ktorých ležíme

Uvahy

* Svet, v ktorom žijeme, zákopy, v ktorých ležíme

Vydáno dne 10. 02. 2009

Biskup Williamson Je to už približne týždeň čo svet viditeľný a hmatateľný, pospolitého katolíckeho a k nemu ekumenicky pridruženého ľudu, objavil vo svojich zastrčených dutinách Kňazské bratstvo sv. Pia X.(FSSPX). Doteraz poznal len "lefébvristov". Zlých.

Boli tu, pravda, tie zastrčené dutiny, kde sa o nich vedelo. Ale tých bolo málo. A nad nimi boli výstražné znamenia. Tam sa končil raj ekumeny a tolerancie a začínalo panstvo tmy. Beda katolíkovi, ktorý tam zablúdil. Boli takí a vďaka Bohu za nich. Bez ich odvahy by sme poznali katolícku tradíciu už len z interpretácie dôstojných pánov Künga, Rahnera a Balthasara.

Dosť však o tom, tento príspevok nemá byť apológiou Bratstva sv. Pia X., na to by bol príliš nevčasný, s krížom po funuse sa vlečúci a po boji generálsky. To už urobili za nás iní a lepší.

Takže o čo ide? Ide o to, ako sa stal jeden z členov Bratstva lakmusovým papierikom povahy sveta, v ktorom žijeme.

Vieme už, že aj svet už o FSSPX vie, ale vieme už, aj prečo vie. Lenže to, prečo teraz už vie svet o Bratstve nie je spôsobené Bratstvom samým, ani jeho činnosťou a dokonca ani rukoumávnutím Svätého otca nad údajnými exkomunikáciami. Nič z toho.

Každopádne by aj bolo naivné sa domnievať, že vox journali dnešnej, býkom opäť nesenej Európy, by prepožičal svoj zrak a sluch takým odťažitým ťahaniciam, o tak nezáživných veciach, akými pre neho nepochybne sú nejaké liturgie a koncily. Nie. Tým čarovným spúšťadlom motorčeka svetového záujmu nie je ani teológia, ani jej slúžka metafyzika. Tým demiurgom-oživovateľom svetového mediálneho slintania, sa stala ubohá otrokyňa všetkého pokrokového - história. A ktorá z jej dcér je príčinou tohoto nevšedného pavlovovského reflexu? Dcéra posledná a z najohavnejších - história 20. storočia. Velmi plodná dcéra, podotýkam.

To je to hniezdo sršňov, do ktorého neradno strkať nesprávne paličky. Bzučí to tam a hučí a ak si nedá niekto pozor, tak sa bobeniek nedopočíta.

A kdože to má na hlave to bobó? A aký je súvis medzi jeho hlavou, na ktorú sa zosypalo všetko mediálne haraburdie sveta a náhlou viditeľnosťou Bratstva sv. Pia X.?

Tým nešťastníkom je biskup Willamson a ten súvis vyplýva z toho, že je biskupom práve onoho, z nepokrokového Hádu sa vynorivšieho, Bratstva. Nebyť dobre načasovaného zverejnenia rozhovoru biskupa Williamsona pre akúsi obskurnú televíziu v luteránskej pustatine za polárnym kruhom, tak by pardón Sv. stolice voči FSSPX registrovala sotva desatina z armády mediálnych kvákalov. Monsignor Wiliamson však, podobne ako Buratino, použil jeden zo zlatých kľúčikov (resp. bol mu zavesený na krk), ktoré odomykajú kasičky voľného času, strážnych psov demokracie. V jeho prípade ním bolo slovko holokaust.

Tento čarovný kľúčik otvára stavidlá novinárskej a politickej výrečnosti; a to podľa toho, či s ním otočíte doľava, alebo doprava. V prvom prípade si koledujete najmenej o Nobelovu cenu, v druhom o zlatú mrežu. Na každý pád, suchý tak skoro nebudete. To vie teraz už aj monsignor Williamson. Po absolvovaní plavby, v sude svojich názorov, perejami žurnalisticko-politickej Niagary, v ktorej ho dôkladne vyprali všetci, počnúc posledným lokálnym plátkom a končiac jeho spolubratmi, je teraz biskup Williamson opäť o jednu skúsenosť bohatší. Na nás záleží, či si pre seba niečo z tej jeho skúsenosti odkmasneme. Zaplatil za to on, my to máme zadarmo. A čo je doma, to sa počíta, že?

Vzhľadom na to, že sa biskup Williamson pod tlakom Cirkvi, Bratstva a kto vie koho ešte, ospravedlnil, je nutné si položiť otázku: vedel biskup kde žije alebo nevedel? Inak povedané: ospravedlnenie za neadekvátne konanie (aj keď nie za názory) predpokladá prehliadnutie adekvátnosti. Adekvátnosti k čomu? K tomu čo nás obklopuje, k tomu kde žijeme. K spoločnosti a jej mocenským elitám, ktoré formujú spoločenský život. Ak biskup nevedel čo sa od neho ako od občana liberálno-demokratickej spoločnosti očakáva (nerobiť problémy) a potom na to pod tlakom prišiel a ospravedlnil sa za to, že ich urobil, nutne z toho plynie poučenie: poznaj dobre túto spoločnosť aby si nedopadol ako biskup Wiliamson. A to aj v prípade, že si zbabelec (v tom obzvlášť), ako aj v prípade, keď sa chceš stavať na odpor. Odpor nedomyslený, bez obhliadky terénu, je jalovinou, ktorej jediným ovocím sú kyselé hrozná a smiech víťazov.

Jedinou výnimkou by mohla byť túžba po mučeníckej palme, ale kedže mimonáboženský výklad dejín nespadá pod kategóriu „za vieru“, odpadá táto možnosť (navyše zmarená dodatočným ospravedlnením) a zostáva len domyslená kategória bojovej porážky.

Súčasný svet je vo vojne s kresťanstvom a kresťanstvom pravým, teda katolíckym, obzvlášť. Svet útočí, my sme v defenzíve. Niektorí katolíci ale majú stále pocit, že sedia pri dobre rozkúrenom krbe kde sa diskutuje a keď sa dodiskutuje, polená dohoria, drink dožblnká v útrobách, vstane sa a za zdvorilých fráz vyzývajúcich k dobrému spánku, sa odchádza. Každý do svojho medového plástu. Ako inak sa dá vysvetliť, že človek, vzdelaný a inteligentný človek, prijme ponuku na diskusiu o vyššie zmienenom slove (aj keď rozhovor mal byť pôvodne o niečom inom), keď zo ZÁKONA !!! vyplýva, že je len jeden možný spôsob akým je povolené o danom slove premýšľať. To vylučuje akúkoľvek diskusiu. Redaktor kladúci otázku: „Aký je váš názor na holokaust?“ sa dopúšťa trestného činu navádzania na zločin, pretože je jasné, že zo zákona je možný len jeden názor na holokaust a teda opytovaný nemôže mať iný názor. Preto sa ho niet ani na čo pýtať. Redaktor vie, že sa oponent dopustí zločinu a chce aby sa ho dopustil, preto sa ho pýta. Na oficiálny postoj, ktorý je povinný pre všetkých bez výnimky, sa predsa netreba pýtať, pretože je povinný. Je to pasca. Mačka sa hrá s myšou.

Na prvý pohľad jasné varovanie: hic sunt leones. Avšak napriek jasne viditelným pravidlám, v ktorých sa majú občania liberálnych –demokracií pohybovať, neustále dochádza k podobným skratom, akého sme boli svedkami a k akým, napríklad v deklarovaných sekulárno-autoritatívnych režimoch, nedochádzalo. Veď kto by si už dovolil povedať o Stalinovi-Džugašvilim, že má zrastené prsty na nohách, o Hitlerovi-Schickelgruberovi, že má lebku nepasujúcu do árijských kritérii, Maovi, že jeho žena skladá mizerné opery alebo Pol-Potovi, že jeho výchova manželov v Kambodži je hlúposť? V tzv.liberálnom svete však ľudia stále strácajú opatrnosť. Čím to je?

Vysvetlenie je prosté. Liberálna demokracia je systém založený na klame a obojatnosti, ktorého úlohou je vsugerovať ovládaným, že sú maximálne slobodní a dokonca ich neustále vyzývať aby sa svojej „slobody“ domáhali. Zmätený občan je zahlcovaný nikdy nekončiacim popraškom fráz z ideo-mlynčeka. Sloboda, sloboda a zase sloboda. A preč so všetkým záväzným a dogmatickým! Odrazu je však konfrontovaný s dogmami, navyše rázu nemetafyzického a čisto sekulárneho. Odrazu zisťuje, že žije vo svete sekulárnej idolatrie, tak typickej pre novopohanskú spoločnosť súčasnej Európy.

Pri demo-liberálnom systéme máme do činenia s rafinovanejšou verziou sekulárnych pohanských režimov, poznaných v 20. storočí. Je ťažšie ho uchopiť a prichytiť. Čo ho odlišuje napríklad od sekulárnej idolatrie fašizmu je naprostá absencia verifikovateľného vzťahu medzi slovom a činom, medzi deklarovaným a uskutočneným. Naopak, veľmi ho to približuje k jeho dietku, komunizmu. Medzi slovom a skutkom librálneho a ľavicového novopohanstva nie je priama väzba. Orwellovský new-speak triumfuje.

Uvedieme príklad: brutalita a zvrátenosť takého Hitlera a Mussoliniho boli vopred deklarované a v určitom časovom horizonte aj splnené. Do bodky. Zotročenie Slovanov, svetovláda, nový Rím, Židia, za tým všetkým sa dôsledne išlo aby sa naplnil plán. Medzi slovom, akokoľvek brutálnym a pohanským a činom nebolo rozporu. U demo-liberálnych protivníkov fašizmu a nacizmu pozorujeme zaujímavý jav: nikto z nich tomu nechce veriť, aj keď deklarujú hrôzu z nacizmu. Dokonca ani komunisti. Nemci sa už valili Ukrajinou a Stalin ešte stále pomýšľal na omyl. Nechceli tomu veriť. Nechceli veriť tomu, že niekto myslí svoju rétoriku vážne. Pretože sami dobre vedeli, že oni svoju rétoriku používajú len ako masku.

V tejto maske k nám pristupujú už nejaké to storočie. Sloboda, rovnosť, bratstvo a gilotína, Vendée. Beztriedny raj komunizmu a gulagy, hladomor, genocída. Ľudské práva, sloboda prejavu, voľná súťaž a vraždy nenarodených, eutanázia, ideozločin.Vždy sladko a ľahodne znie ich hlas.

Otvorený tyran vám dopredu povie: keď sa dostanem k moci tak vás vyhladím a budete úpieť pod mojou čižmou. Je to obludné a strašné, ale človek vie na čom je. Môže sa pripraviť na boj alebo utekať. Druhý vám sľubuje takmer raj na zemi a výsledok? Oťapený človek, pristihnutý pri ideozločine naivné volá: ale veď ste sľubovali, to nie je demokratické... A z hmly sa odrazu vynárajú dalšie dogmy: svätá Homosexualita, blahoslavené Globálne oteplovanie, ctihodná Rovnosť pohlaví, zjavenie Multikultúrnosti, zázrak Demokracie a aj ten pre biskupa Wilamsona osudný Holokaust. A to je maska stále ešte nasadená. Čo keď raz definitívne padne?

Nič proti dogmám, ale sú toto práve tie dogmy, v ktoré má veriť katolícky kresťan? Určite nie.

Chyba nie je v tom, že sa nejaké dogmy presadzujú, ale v tom aké sú to dogmy. A čo naviac, ak sa ten čo ich presadzuje tvári, že ich nepresadzuje, či dokonca, že je proti akejkoľvek dogme. Nestojíme tu teda proti seba: oni ako zastancovia slobody pre všetkých a my ako dogmatickí tmári. Stojí dogma proti dogme. To je boj a nie diskusia. Nejde o zmierenie, ide o víťazstvo. Buď vyhrajú dogmy sekulárneho novopohanstva, prikazujúce klaňať sa modlám Sveta alebo dogmy kresťanské, prikazujúce klaňať sa Bohu Všemohúcemu. Tie prvé nás vrhnú do otroctva, ako všetko pohanské. Tie druhé nám dajú Rád.

Poučenie z prípadu Wiliamson je jasné:

1. vo vojne sa zo zákopu nevylieza, ak máte len pušku a mieria na vás húfnicou.

2. niektoré húfnice vyzerajú ako mikrofóny a kamery

3. ak ste už zasiahnutí, zalezte do zákopu a tvárte sa, že neexistujete; v žiadnom prípade sa nevracajte s mávaním bielej zástavy, pretože dostanete ďalšiu šupu

4. ak ležíte v niečom podlhovastom, hlinenom a nad hlavou vám niečo lieta, tak ste v zákope a nie v diskusnej relácii a to nad hlavou nie sú raketky vystrelované na oslavu vašej rozhľadenosti ale nepriateľská paľba.

Převzato z webu Sacrum Imperium


[Akt. známka: 0 / Počet hlasů: 0] 1 2 3 4 5
Celý článek | Autor: BSM | Infomail | Tiskni

Web site powered by phpRS

Tento web site byl vytvořen prostřednictvím phpRS - redakčního systému napsaného v PHP jazyce.
Na této stránce použité názvy programových produktů, firem apod. mohou být ochrannými známkami
nebo registrovanými ochrannými známkami příslušných vlastníků.